Marian Faktor - expert KDH na zdravotníctvo

Tlačové správy

Rozhovor TASR: Zadlžovanie nemocníc

5.5.2015 | Tiché tolerovanie zadlžovania zásadným spôsobom prehlbuje neefektívnosť. Jednoducho preto, že ak niekto počíta s tým, že bude oddlžený, prečo by sa mal snažiť o efektívnosť? A tých peňazí, ktoré boli použité na oddlženie už bolo priveľa.

Ako hodnotíte vývoj dlhov v zdravotníctve, najmä štátnych nemocníc? 

Rozhodne je to zlá správa. Uspokojiť sa s tým, že tempo zadlžovania sa znižuje, keď celkový dlh rastie je krátkozraké. A tolerovať fungovanie akýchkoľvek nemocníc s vedomím, že sa zadlžujú, a že bude potrebné ich oddlžiť je nezodpovedné. Lebo práve tiché tolerovanie zadlžovania zásadným spôsobom prehlbuje neefektívnosť. Jednoducho preto, že ak niekto počíta s tým, že bude oddlžený, prečo by sa mal snažiť o efektívnosť? 

A tých peňazí, ktoré boli použité na oddlženie už bolo priveľa. A zakaždým boli sprevádzané politickým tvrdením, že k ďalšiemu zadlžovaniu už nepríde. Zároveň treba povedať, že väčšina peňazí z eurofondov – až 85% - bolo použitých práve pre štátne nemocnice.

Na druhej strane peniaze, ktoré boli použité na oddlženie, chýbajú inde – nemôžu byť napríklad použité na investície do zlepšenia zdravotnej starostlivosti, inovácie nemocníc, či rozvoj nemocničnej infraštruktúry, čo v konečnom dôsledku znamená zbytočné utrpenie pacientov. Neefektívne systémy sú preto neetické. 

Vidíte niekde rezervy v hospodárení štátnych nemocníc? 

Rezervou sú v prvom rade vážne systémové nedostatky slovenského zdravotníctva, ktoré sú výsledkom dlhodobo neriešenej situácie v zdravotníctve a mnohých nekoncepčných rozhodnutí, ktoré sa s každou vládou menia bez jasnej stratégie a smerovania. 

Zdravotníctvo nespĺňa základné predpoklady efektivity, čo je aj v základe mnohých medializovaných informácií ako piešťanské CT, obstarávanie stravovania, rovnako ako vo vyjadreniach ministra, že chce porovnávať nákupy tovarov a služieb v jednotlivých nemocniciach s cieľom zefektívniť tieto nákupy a mnohé ďalšie...

Štát má v súčasnosti všetky nástroje na vyriešenie tohto problému. Tvorí pravidlá (zákonodarná moc), riadi nemocnice (dosadzuje manažment), riadi najväčšieho platiteľa (VšZP), ovplyvňuje výšku disponibilných zdrojov (štátny rozpočet a systém prerozdelenia). 

Je preto otázkou, prečo si pred týmto problémom dlhodobo zatvára oči. Jediným riešením, ako vyjsť zo začarovaného kruhu je prijať systémové kroky na odstránenie príčin zadlžovania, ako aj vyslať jasný signál, že ďalšie oddlžovanie už nebude možné.

Zodpovedne treba povedať, že to nie je jednoduché. Ale sú nemocnice, ktorým sa to podarilo. Napríklad všeobecné nemocnice takmer všetky a tiež viacero štátnych nemocníc a nehovoriac o štátnych a.s., ktoré dlhodobo hospodária vyrovnane a dokonca môžu investovať. 

A treba povedať, že ich vyrovnané hospodárenie nie je výsledkom nadštandardného financovania, financovanie je porovnateľné s tými nemocnicami, ktoré sa zadlžujú. 

Je podľa vás hospodárenie nemocníc pri takejto vysokej zadlženosti udržateľné? 

Nie, nie je. Dlh blížiaci sa k 0,5 mld je kritický, extrémne sa predlžuje splatnosť, rastie nespokojnosť dodávateľov, pribúdajú exekúcie, skupujú sa pohľadávky a pod. 

Táto hranica opakovane v minulosti vyvolala potrebu oddlženia. 

Myslíte si, že by mal štát pristúpiť k oddlženiu nemocníc? 

S takto vysokým dlhom si nemocnice neporadia samé, bude potrebné ďalšie oddlženie. A opäť nastupuje otázka, ako garantovať, že ďalšie zadlženie nevznikne. 

Na stole by mala byť aj otázka vyvodenia osobnej zodpovednosti v prípade, že by k ďalšiemu zadlžovaniu dochádzalo. 

A zároveň osobná zodpovednosť manažmentu nemocníc má byť spojené so zvýšenou autonómnosťou pri rozhodovaní.


Spracovávam ... Spracovávam ...