Marian Faktor - expert KDH na zdravotníctvo

V médiách

Zajacove zákony stále platia

2.10.2014 | Zdravotníctvo (ne)oslavuje dve výročia - v septembri si pripomenulo 10. výročie reforiem Rudolfa Zajaca, v novembri si zas pripomenie 20 rokov odvtedy, ako sa začalo odštátňovanie ambulancií.

Tieto dve udalosti úplne zmenili slovenské zdravotníctvo.

Dodnes najzásadnejšiu zmenu zdravotníctva sľúbil v októbri 2002 nastupujúci minister zdravotníctva R. Zajac. Mal nielen jasnú predstavu o reforme, ale mal ju aj pripravenú a prezentoval ju v tzv. modrej knihe s Petrom Pažitným už pred nástupom do funkcie. So zdravotníctvom vtedy bolo spokojných len 24 percent občanov. Reformné zákony R. Zajaca, schválené parlamentom 21. a 22. septembra 2004 (ale vetované Rudolfom Schusterom a opäť schválené 18. októbra) dodnes vyvolávajú kladné i záporné emócie. Po roku reformy s ňou súhlasilo len 21 percent občanov.

Napriek tomu, že tri nasledujúce vlády, najmä dve ľavicové Roberta Fica, ktorý bol v opozícii najväčším kritikom Zajacovej reformy, šesticu reformných zákonov 144-krát novelizovali (napr. zákon o zdravotných poisťovniach 38-krát), ich podstatu nezmenili.

„Som rád, že zákony desať rokov fungujú, budem rád, keď budú fungovať ďalších desať rokov. Zmeny im neprospeli, neboli v prospech občanov, čo je v rozpore s tým, čo som očakával," uviedol na konferencii HPI k výročiu reformných zákonov R. Zajac, ktorému chýbali na konferencii predstavitelia vládneho Smeru-SD. „Smer nikdy neprišiel s nejakým sociálnodemokratickým variantom, svojimi zákonmi, využíva naše reformné zákony, ale zároveň sa k nim nehlási," konštatoval exminister. Pozvaní síce boli, ale neprišiel nikto z nich. „Chybou slovenského zdravotníctva je, že je stále politicky štiepené, pretože všetko sa stále berie ideologicky," dodal R. Zajac. Ako glosoval, „zdravie je nepolitické a zlatej žile je jedno, kto ju má, ani operatér nedelí pacientov na voličov tej či onej strany".

4 : 0

Podľa výkonného riaditeľa HPI Ing. Petra Pažitného „všetky veľké zmeny, ktoré sa plánovali, sa neuskutočnili - plán jednej štátnej zdravotnej poisťovne, plán na zamedzenie zisku zdravotných poisťovní, plán vyvlastnenia súkromných poisťovní". Ako dodal, „nebola predložená žiadna iná alternatíva, zákony dodnes platia a ustáli aj test ústavným súdom". P. Pažitný pripomenul štyri rozhodnutia Ústavného súdu SR v prospech reformy - ústavní právnici rozhodli, že poplatky sú v súlade s ústavou (2004), že rozsah zdravotnej starostlivosti môže byť definovaný pod zákonnými normami (2008), že poisťovne môžu byť akciové spoločnosti (2008) a že zákaz ich zisku je protiústavný (2011). „Môžeme povedať, že Zajac : Fico sa skončil 4 : 0," dodal. „Všetky reformné zákony platia dodnes, drvivá väčšina nastavení, inštitúcií a nástrojov ostala zachovaná. Napriek kritike nebol sformulovaný alternatívny, možno lepší, zdravotný systém. Nenašiel sa nikto, kto by takýto systém dokázal uchopiteľne popísať a zmenu premietnuť do legislatívneho návrhu," konštatoval MUDr. Tomáš Szalay z HPI. Analytici sa zhodli, že za 10 rokov sme boli svedkami niekoľkých pokusov. V roku 2007 bola na stole myšlienka vzniku jednej verejnoprávnej poisťovne, ktorá by koexistovala vedľa existujúcich akciových spoločností. Až do pripomienkovania sa dostal návrh na povinné prepoistenie poistencov štátu do štátnej poisťovne. Ani myšlienka najväčšej zmeny, nápad monopolizácie zdravotného poistenia spred dvoch rokov neobsahovala podľa HPI žiadnu koncepciu systému, ktorý by mal v novom prostredí fungovať a nedostala sa do štádia verejného pripomienkovania. „Všetkým parciálnym, z kontextu vytrhnutým „riešeniam" chýbala jasná, dátami podložená vízia," zhodnotil T. Szalay. Zákony mali 64 549 slov, pripomienkové konanie prinieslo 3 288 pripomienok, z toho 1 435 zásadných, plne alebo čiastočne akceptovaných bolo 2 341 (71 percent), z toho 1 017 zásadných. Po 144 novelách majú zákony 118 406 slov.

Novely zákonov z dielne troch vlád po druhej vláde Mikuláša Dzurindu podľa exministra R. Zajaca „ukazujú iné vnímanie sveta - že štát je ten, kto všetko riadi a zabezpečí". R. Zajac zdôraznil zároveň, že „žiadna vláda nespravila to, na čo sú zákony pripravené, a síce neurčila nariadením vlády nárok poistenca na to, čo má mať hradené z verejného zdravotného poistenia v solidárnom systéme". Od definovamia nároku sa podľa exministra odvíja všetko ostatné a „nie sú na to potrebné žiadne veľké legislatívne manévre, lebo rozhodne vláda". Podľa europoslanca a predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorý v tom čase pracoval na ministerstve financií, to bolo „veľké reformné obdobie, svetlý okamih v dejinách Slovenska, keď sa počas dvoch-troch rokov podarilo spraviť také zmeny, ktoré Slovensku reálne pomohli. Reforma zdravotníctva takou zmenou bola". R. Sulíka však mrzí, že namiesto toho, aby bola dotiahnutá ako celok, začali „úbohé populistické výkriky, že zdravotníctvo musí byť pre všetkých zadarmo, zdravie nie je obchod, ktoré nepomáhajú riešiť problémy". Ako europoslanec dodal, „systém zarastá socdemáckou burinou a ostáva len dúfať, že jedného dňa sa znovu rozjasní". Podľa neho je reforma ako celok správna, treba v nej pokračovať. „Zdravotníctvo nebude nikdy v ideálnom stave, ale je dôležité, aby bol trend pozitívny, aby sa zlepšovalo," dodal R. Sulík.

Piliere pre reformátorov

Spravodajcom k reformným zákonom bol pri rokovaní v parlamente Viliam Novotný (SDKÚDS). Ako povedal, do pléna prichádzal po rannom rokovaní s predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským, ktorý opustil kanceláriu so slovami„ideme v mene Božom". Podľa V. Novotného to bol „revolučný krok a som veľmi šťastný, že som bol poslancom, lebo sme robili revolučné veci. Taká chvíľa sa odvtedy nezopakovala". Ako opozičný poslanec dodal, „reforma zdravotníctva patrí medzi obrovské momenty druhej vlády Mikuláša Dzurindu, aj keď to vtedy mnohí dehonestovali a dodnes nepochopili". Podľa neho reforma jednoznačne obstála. „Keď nás vtedy opozícia kritizovala, že všetko bude zle, dnes vidíme, že jediné, čo dokázala, je babrať do reformných zákonov a vymýšľať ideologické riešenia, ktorými fungovanie reformnej schémy kazí," dodal V. Novotný. Po desiatich rokoch je reforma stále nadčasová. „Na nedávnej študijnej ceste v Holandsku, kde sú ľudia so zdravotníctvom najspokojnejší na svete, som si uvedomil, že ak by sme chceli zaviesť holandský systém, máme reformnými zákonmi položené všetky dôležité piliere a na tých môžu stavať ďalší reformátori," povedal poslanec.

Súčasný expert KDH pre zdravotníctvo, exriaditeľ VšZP MUDr. Marián Faktor v tom čase vymenil prácu lekára za prácu v poisťovni. „Reforma jednoznačne priniesla pozitívne zmeny. Problém je, že nie všetky konkrétne zlepšenia sa premietli do každodenného života poskytovateľa a pacienta," povedal M. Faktor. Nie je to však chyba reformy, ale toho, že v období po nej chýbala vízia a dohoda na potrebných riešeniach a bolo to „skôr prešľapovanie na mieste a mrhanie časom". Aj preto KDH podľa neho predstavilo nedávno ucelený návrh komplexných zmien pre zdravotníctvo. Alfou a omegou sú, ako M. Faktor zdôraznil štyri veci. „Mali by sme sa vrátiť k nároku pacienta - na čo, kedy, kde, za akých podmienok. Druhá vec je financovanie, lebo populácia starne a chorľavie a náklady na zdravotnú starostlivosť budú rásť. Tretia vec je jednoznačná zodpovednosť a kompetencia poskytovateľov, poisťovní a úradu pre dohľad. Štvrtá vec - transparentné prostredie pod kontrolou verejnosti," vysvetlil M. Faktor. Zdôraznil tiež, že každé riešenia musí byť hodnotené z hľadiska pacienta, čo konkrétne mu prináša a ako zasahuje jeho peňaženku. Ako expert KDH dodal, „verím, že sa nájde odvaha a nájdeme potrebnú odbornú zhodu a prinútime politikov spraviť súhlasné riešenia, aby sme nepremrhali čas dalších desatich rokov".


Spracovávam ... Spracovávam ...