Marian Faktor - expert KDH na zdravotníctvo

V médiách

Vraj (ne)bude viac peňazí

15.10.2015 | Poslanci by mali na novembrovej schôdzi parlamentu prerokovať a schváliť návrh štátneho rozpočtu na rok 2016. Do zdravotníctva by malo podľa zámeru ministerstva financií prísť 4,648 mld. eur verejných zdrojov. Ak to porovnáme s peniazmi, schválenými na tento rok, teda so 4,385 mld. eur, bude mať zdravotníctvo o 262 mil. eur verejných zdrojov, resp. o 5,98 percenta, viac.

„V predvolebnom čase môžeme od vládnych poslancov očakávať pozmeňovacie návrhy, ktoré sa pokúsia vyvolať zdanie zvýšenia zdrojov pre zdravotníctvo," varoval Viliam Novotný (Šanca).

Zákon roka

Podľa neho navrhovaný rozpočet nekryje sľubované zvýšené miezd sestier, fyzioterapeutov, asistentiek, sanitárov a je „sklamaním". Verejné zdroje v zdravotníctve sú príjmy verejného zdravotného poistenia hlavne od ekonomicky aktívnych poistencov a z poistného plateného štátom za jeho poistencov, ale aj výdavky plynúce do sektora z rozpočtu kapitoly ministerstva zdravotníctva.

Mali by byť zo zdrojov štátneho rozpočtu, zo zdrojov Operačného programu Zdravotníctvo a Operačného programu Vzdelávanie. Samotné ministerstvo zdravotníctva by malo mať v budúcom roku k dispozícii na svoje výdavky 1,49 mld. eur, pričom najväčšia časť pôjde na zdravotnú starostlivosť, na čo sa vyčlení 1,42 mld. eur (v tom sú i platby za poistencov štátu).

Zároveň napríklad predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ing. Ivan Šramko poukázal na veľké riziko zdravotníctva, keď upozornil, že jeho zadlženosť je na úrovni 400 mil. eur.

Viac za poistencov štátu

Preddavky na poistné, ktoré platí štát za svojich poistencov - dôchodcov, deti, študentov, matky na materskej dovolenke, plánuje ministerstvo financií vo výške 1,377 mld. eur. Poistencov štátu by malo byť 3,112 milióna, tak ako je očakávaná skutočnosť aj v tomto roku.

V porovnaní so schváleným rozpočtom na tento rok by malo byť pre poistencov štátu o 97 mil. eur viac. Na ďalšie roky návrh sumu variuje - na rok 2017 sa poistné platené štátom navrhuje 1,313 mld. eur a aj na rok neskôr 1,353 mld. eur, pričom počet poistencov štátu v rokoch 2016 až 2018 sa nemení a je zakaždým 3 112 000.

Viac peňazí - 2,86 mld. eur, má prísť od ekonomicky aktívnych poistencov, ale aj prostredníctvom platby za poistencov štátu - 1,38 mld. eur. Jej sadzba má vzrásť z tohtoročných 4,16 na 4,30 percenta. Minister zdravotníctva Viliam Čislák by chcel v rokovaniach s ministrom financií Petrom Kažimírom dosiahnuť vyššiu platby aspoň na úrovni 4,6 percenta.

„Garantujem, že percento bude určite vyššie ako 4,16. Ešte sa rokuje, rozpočet sa ešte kreuje, číslo ešte nepoviem, ale určite bude vyššie ako 4,16," povedal V. Čislák.

Na posledné dva mesiace roka štát poslal do poisťovní peniaze a zvyšuje platbu za poistencov štátu na 5,85 percenta (čo je plus 86 mil. eur), čiže celoročný priemer bude 4,44 percenta.

Podľa výkonného riaditeľa HPI MUDr. Tomáša Szalaya „platba za poistencov štátu vychádza na 4,30 percenta, čo je nižšia sadzba ako tohtoročných 4,44 percenta. Keďže sa však počíta z vyššej priemernej mzdy, štát bude celkovo platiť asi o 10 mil. eur viac ako tento rok".

Ako dodal, „percento za poistencov štátu sa môže v parlamente ešte nafúknuť, ale nebude to tým, že by zdravotníctvo dostalo viac peňazí, bude to len marketingový trik". Reálne by podľa T. Szalaya dostalo zdravotníctvo viac peňazí, ak by sadzba bola aspoň 5 percent.

Len na pokrytie platov všetkých zdravotníkov by bolo podľa analytika HPI potrebné, aby bol odvod najmenej 4,45 percenta. „Odvod 4,30 percenta určite nebude stačiť, už dnes sú výdavky na platy oveľa vyššie," dodal T. Szalay.

Bude na mzdy?

Navyše rozhodnutie vlády zvýšiť minimálnu mzdu zo súčasných 380 na 405 eur sa odrazí aj na platových triedach zdravotníkov. Podľa Rastislava Machunku, viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (ktorej členom je aj ANS), sa totiž zvyšujú aj jednotlivé tarifné triedy.

Ako upozornil V. Novotný, „vláda počíta s platbou za ekonomicky neaktívnych iba 4,30 percenta. Ak chce dodržať sľuby, platba by mala byť omnoho vyššia". Podľa opozičného poslanca „na krytie dosahov zvýšenej minimálnej mzdy a regulovaných miezd lekárov je potrebná sadzba 4,44 percenta.

Ak sa majú zvyšovať mzdy zdravotníkov v nemocniciach, musela by byť vyššia, nie nižšia". V. Novotný zdôraznil, že „na kompenzáciu nákladov, ktoré vláda uvalila na zdravotníctvo, by sadzba za poistencov štátu mala byť najmenej 5 percent, ak to bude menej, vláda nás zase oklamala".

„Vždy v čase predkladania rozpočtu očakávame, ktorý minister financií zvýši platby za poistencov štátu na minimálne 5 percent a tiež kedy sa začne koncepčne riadiť rezort bez potreby „hasiť" situáciu počas roka," komentoval návrh predseda SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb Mgr. Anton Szalay.

Ako dodal, „stanovené objemy financií nebudú postačovať na bezproblémové fungovanie rezortu". Dôvodov je podľa neho viac - rast minimálnej mzdy na 405 eur a potreba upraviť platy zamestnancom podľa šiestich stupňov náročnosti vykonávanej práce, povinnosť upraviť platy lekárov podľa vývoja priemernej mzdy, úprava platov zdravotníckych pracovníkov podľa zákona posunutého do druhého čítania či pokračovanie zavedenej odpočítateľnej odvodovej položky pre ľudí s nízkymi príjmami.

„Naše návrhy na zníženie výšky správneho fondu zdravotných poisťovní, prezentované na rôznych úrovniach nenašli podporu a tak im stále zostane viac financií ako tento rok," upozornil A. Szalay.

NÁZOR

MUDr. Marian Faktor, expert KDH pre zdravotníctvo

Ak chce vláda vykryť platy lekárov, sestier či kompenzovať oslobodenie od odvodovej položky a primeraný rast výdavkov v zdravotníctve, musí zvýšiť platbu za poistencov štátu na 5 percent. Štát však plánuje platiť na budúci rok za svojich poistencov ešte menej ako tento, iba 4,3 percenta.

To opäť vyvolá napätie medzi zdravotníkmi. Budúci rok nebude pre zdravotníkov ani pacientov lepší. Výdavky verejného zdravotného poistenia sa zvýšia oproti očakávanej skutočnosti za tento rok len o 49 mil. eur. Zastaviť či výraznejšie spomaliť zadlžovanie nemocníc sa nepodarilo a neefektívne nákupy vidíme čoraz častejšie.

Ak vezmeme do úvahy očakávanú infláciu na úrovni 0,9 percenta, tak zvýšenie výdavkov zo 4,22 mld. eur na 4,27 mld. eur je skutočne len symbolické. Aktuálny návrh rozpočtu skrýva viaceré nášľapné míny. Hlavnou je pokles platieb za poistencov štátu, ktoré by mali dosiahnuť 1,37 mld. eur.

To by znamenalo platbu za poistenca štátu na úrovni 4,3 percenta, kým tento rok to bolo po mimoriadnom transfere 86 mil. eur v závere roka až 4,44 percenta. Peňazí však môže byť ešte menej, pretože v rozpočte je nadhodnotený počet poistencov štátu.

Ak by mal rozpočet pokryť očakávané výdavky, musela by sa platba za poistencov štátu pohybovať na úrovni 5 percent. Už dnes je počet poistencov štátu nižší ako ten, s ktorým počíta návrh rozpočtu. Navyše, rozpočet počíta aj s poklesom nezamestnanosti o takmer 1 percentuálny bod, pričom práve nezamestnaní sú významná časť poistencov štátu.

Už teraz je jasné, že opäť bude nevyhnutné zrealizovať nejaký mimoriadny transfer, ako to bolo teraz na konci roka. Takéto rozpočtovanie je však nezodpovedné a netransparentné, prináša nestabilitu a neistotu.

Rozpočet nekryje avizované zvyšovanie miezd sestier, lekárov či rôzne mimoriadne zvýšenia, ako napríklad platby za letecké záchranné služby. Smer-SD v rozpočte jasne ukazuje, kde sú jeho priority. Napríklad NCZI, ktoré zodpovedá za dodnes nefungujúci eHealth, by malo dostať budúci rok o 60 percent viac, teda namiesto 10 mil. až 16 mil. eur.

Za peniaze, ktoré išli zo zdravotného poistenia na chod tejto inštitúcie doteraz, mal mať pacient už celoplošne fungujúci systém. Minister tiež musí zodpovedať otázku, čo bude robiť s dlhom nemocníc. Aj keď idú voľby, minister bude viesť rezort ešte štyri mesiace.

Aké má riešenie, keď v rozpočte nie je nič o dlhu? Neriešenie problému zadlžovania, ale aj chýbajúca odpoveď, čo so súčasným dlhom 500 mil. eur môžu byť budúci rok reálne vážnym problémom.


Článok pôvodne vyšiel 15.10.2015 v Zdravotníckych novinách.


Spracovávam ... Spracovávam ...