Marian Faktor - expert KDH na zdravotníctvo

V médiách

Stratégia rozvoja zdravotníctva 2016 - 2020

26.11.2015 | Zadlžovanie aj chýbajúci eHealth. Aj o tom hovorili tieňoví ministri relevantných politických strán. Ich vízie odzneli na konferencii Stratégia slovenského zdravotníctva 2016 - 2020, ktorú už po štvrtýkrát organizovala Unipharma, tento rok v spolupráci s SLeK, ASL SR, Hospodárskymi a Zdravotníckymi novinami. Zúčastniť sa jej odmietol prezident SLK MUDr. Marián Kollár, ktorý poslal len list.

Zadlžovanie aj chýbajúci eHealth. Aj o tom hovorili tieňoví ministri relevantných politických strán. Ich vízie odzneli na konferencii Stratégia slovenského zdravotníctva 2016 - 2020, ktorú už po štvrtýkrát organizovala Unipharma, tento rok v spolupráci s SLeK, ASL SR, Hospodárskymi a Zdravotníckymi novinami. Zúčastniť sa jej odmietol prezident SLK MUDr. Marián Kollár, ktorý poslal len list.

MUDr. Štefan Zelník, PhD., (SNS)

Navrhujeme zadefinovať zákonom pre všetky vlády minimálne sadzbu 5 percent platby štátu. Sme za jednu zdravotnú poisťovňu ako verejnoprávnu inštitúciu bez možnosti tvorby zisku. Dovoľme vznik pripoistenia, ľudia si chcú priplatiť, chcú mať niečo navyše.

Navrhujeme tiež zaviesť povinný finančný odvod z cigariet a alkoholických nápojov, napríklad 1 cent z jednej vyfajčenej cigarety, 1 cent z jedného pol deci. Peniaze odvádzať na špeciálny účet na MZ, z ktorého sa budú uhrádzať onkologické, srdcovocievne a hepatologické ochorenia. Máme síce rezidentský program pre obvodných lekárov, ale stále je to málo, vidíme, čo nám to robí v praxi. Chýbajú nám špecialisti, musíme zaviesť rezidentský program pre špecialistov, aby sme vedeli nahradiť tých, ktorí odchádzajú do dôchodku.

Obnoviť odmeňovanie praktických lekárov formou kombinácie kapitácie a výkonovej zložky. V rámci liekovej politiky zabezpečíme, aby bol v každej skupine minimálne jeden liek bez doplatku, ale budeme navrhovať, aby sa kategorizácia liekov robila dvakrát ročne. Zbytočne nám to robí v lekárňach zmätok.

Bratislava, resp. Slovensko potrebuje štátnu nemocnicu, potrebuje ju ako pre- a postgraduálne pracovisko. Nesúhlasím s tým, aby sa robila univerzitná nemocnica v Bratislave ako PPP projekt. Ak chce štát uplatňovať štátnu zdravotnú politiku, musí to byť štátna inštitúcia. Neviem si predstaviť, ako budeme v nejakej súkromnej inštitúcii zabezpečovať výchovu medikov. Čo nám povedia? Že za každého medika nám dáte 100 eur? Ak teda štát má byť štátom, musí mať štátnu zdravotnú politiku a Bratislava rozhodne potrebuje takéto pracovisko.

MUDr. Marian Faktor (KDH)

Každý zdravotný systém, bez ohľadu na to, či je tam jedna alebo viac poisťovní, bez ohľadu na to, či sa tam tvorí alebo netvorí zisk, má štyri základné piliere.

Prvým pilierom je nárok. Ktoré zdravotné služby majú byť hradené z verejného zdravotného poistenia? Čo, kedy kde a za akých podmienok? K seriózne definovanému nároku, nie všetko hneď zadarmo a bez poplatkov, treba nastaviť systém financovania. Je fajn povedať, že žiadne poplatky nebudú. Úprimne, pozrime sa všade okolo nás. Aj v krajinách, kde je oveľa viac zdrojov, spoluúčasť pacienta je bežná. Zhrniem - korektné a správne riešenie pre poplatky, definícia nároku, prípadne taxatívny výpočet poplatkov, jasné, zrozumiteľné a vymožiteľné pravidlá, ochrana nízkopríjmových skupín, aby nezaplatili viac, ako je zákonom definovaný strop.

Funkčná infraštruktúra e Health sa dá pripraviť do 12 mesiacov, hovorím to na základe skúsenosti v prostredí súkromnej zdravotnej poisťovne, keď sa to podarilo za 12 mesiacov, za 3 milióny eur a viac ako 40 percent receptov je v elektronickej forme už dnes. Prečo by to nešlo aj v režime štátneho projektu?

DRG - DRG ako úhradový mechanizmus do šiestich mesiacov, tak aby bol k dispozícii gruper, jeho špecifikácia, zverejnené relatívne váhy a zároveň opatrenia, aby nedošlo k zvýhodňovaniu vybraných skupín nemocníc.

Zadlžovanie - zdravotný systém je nastavený tak, že každé štyri roky ako lakmusový papierik naše zdravotníctvo vytvorí dlh vo výške pol miliardy eur. Odpoveďou často býva, že je to zvýšenie zodpovednosti manažmentu za výsledok hospodárenia. Riaditeľ štátnej nemocnice má zodpovednosť za hospodársky výsledok. A to sa povedalo pri každom oddlžení. Otázka je, čo sa stane, keď sa to nedodrží.

Ing. JUDr. Irén Sárközy, Most - Híd

Kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a spokojnosť pacientov s ňou vyhodnocujme pravidelne na základe indikátorov kvality. Na Slovensku dnes napríklad nevieme, aký je počet úmrtí 30 dní po infarkte myokardu. Nevieme ani, v akom pomere sú komplikácie po chirurgických zákrokoch. Ak by sme mali tieto údaje k dispozícii, mohli by sme si nastaviť správne aj stratégiu.

Dôležité je zvýšiť mieru transparentnosti. Na zvyšovanie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti potrebujeme hodnoverné a zrozumiteľné informácie dostupné verejnosti. Poisťovne majú pri odmeňovaní poskytovateľov zohľadňovať kvalitu, výsledky liečby a manažment pacienta.

Zvýšme mieru elektronizácie. Pokračujme v realizácii eHealth na rýchly a efektívne fungujúci prenos informácií medzi poskytovateľmi pre bezpečnú a efektívnu liečbu pacienta.

Sme poslednou krajinou v EÚ, ktorá nemá DRG. Jeho zavedenie má zvyšovať efektívnosť, lepšie porovnávanie medzi oddeleniami v nemocnici a aj medzi nemocnicami navzájom, rozšíriť dostupné údaje o poskytnutej zdravotnej starostlivosti a zlepšiť finančný tok za dosahovanými výsledkami.

Investujme do primárnej prevencie a vzdelávania. To znamená, naozaj mať programy na primárnu prevenciu, kým ešte pacienti nemajú žiadnu chorobu, môžu a majú veľkú šancu urobiť mnoho pre svoje zdravie.

Implementujme motivačné schémy pre pacientov. Optimalizovanie spoluúčasti pacienta má slúžiť ako regulačný nástroj dopytu a nástroj podporujúci zodpovednosť pacienta za jeho zdravotný stav.

Vráťme možnosť prednostných vyšetrení pre tých, ktorí ich požadujú. Na zabezpečenie vyššej efektivity vytvárajme konkurenčné prostredie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Súťaž medzi poskytovateľmi vytvára tlak na zvyšovanie kvality a nákladovú efektivitu. Sme za pluralitný model verejného zdravotného poistenia s viacerými konkurujúcimi zdravotnými poisťovňami. Garantujme rovnoprávne postavenie poskytovateľom bez ohľadu na ich právnu formu a vlastníka. Zvýšme platby štátu za jeho poistencov na päť percent.

Doc. MUDr. Mgr. Tibor Hlavatý, PhD., koalícia OĽaNO - Nova

V prípade reformy nemocníc je absolútnou nevyhnutnosťou prijať nový zákon, ktorý zadefinuje štandardy profesionálneho manažmentu. Potrebujeme transparentné účtovníctvo. Potrebujeme profesionálny manažment, v ktorom budú fungovať tzv. správne rady. Jeden človek predsa nemôže rozhodovať o 200 mil,. eur, ako je to v prípade UN Bratislava.

Potrebujeme investovať do modernizácie nemocníc. Dvadsať rokov sme tak nerobili alebo robili iba na úrovni 15 percent. Investície pritom predstavujú 150 až 200 mil. eur ročne. Nemocnice a ich manažmenty by mali byť tiež hodnotení podľa dosiahnutých výsledkov.

Ďalším segmentom, ktorí by sme radi oslovili, sú všeobecní lekári. Bez nich sa nedá urobiť kvalitná zdravotná starostlivosť. Dobrý lekár primárneho kontaktu vyrieši až 90 percent ťažkostí pacienta vo svojej ambulancii. V zahraničí priemerný pacient lekára navštívi iba šesťkrát ročne, u nás až 12-krát. Všeobecní lekári u nemajú kompetencie, financie a ani motiváciu. Riešením by bolo odstrániť tieto nedostatky. Potrebujeme, aby dostávali adekvátne prostriedky nielen za kapitáciu, ale aj za výkony.

Súčasný systém zdravotného poistenia u nás nefunguje. Predstavuje hyperregulovaný systém, ktorý produkuje zisk agresívnymi poisťovňami. Toto musíme zmeniť. Alebo sa vrátime k národnej zdravotnej službe, unitárnemu systému, alebo k pôvodnej myšlienke - k trhovému modelu, konkurenčnému systému poisťovní. V okamihu, keď pacient ochorie, stáva sa nevoľníkom. Nerozhoduje o tom, čo sa s ním bude diať a navyše ani takúto možnosť nemá. Naša koalícia má jasne pripravený plán reformy verejného zdravotného poistenia.

Politický systém v súčasnosti popri obhajovaní verejného záujmu v zdravotníctve zlyháva. Dôsledkom je vysoká miera politickej korupcie a neefektívne využitie zdrojov. Základom je prestať kradnúť z verejných zdrojov.

MUDr. Pavol Martanovič, Sieť

Myslím si, že prostriedkov je v systéme dostatok. Dôležitá je však efektivita využitia prostriedkov a umožnenie privátnym zdrojom, teda doplatkom pacientov dostať sa v dostatočnej miere do systému.

Problémom je i to, že sa u nás nevykonáva kompenzácia nákladov zavádzaných regulácií, ako napríklad regulované zvýšenie platov, ktoré nie je kryté finančnými prostriedkami. Preto aj nemocnice, ktoré boli doteraz v dobrej kondícii, majú dnes veľké problémy. Zvýšenie platov bez kompenzácie prostriedkov považujem skôr za dobrodružstvo. A tiež neumožnenie doplatkov pacientov, ktorí by si radi za niektoré služby priplatili, ubralo značné prostriedky ambulantnému sektoru a opätovne takéto rozhodnutie nebolo ničím kompenzované. Pacientovi dnes zdravotníka berie i pridlhá administratíva. Lekári a sestry musia venovať až priveľa času vedeniu dokumentácie, často zbytočnej. Zvyšovanie kompetencií všeobecných lekárov je potrebné urobiť veľmi rýchlo. Prácu lekára primárneho kontaktu je potrebné zatraktívniť a umožniť mu robiť viac úkonov. Umožní mu to posielať špecialistom menej pacientov a tiež znížiť tlak na nich.

V liekovej politike si myslím, že minimálnu sieť lekární je potrebné skôr otočiť a hovoriť o minimálnej dostupnosti lekární, pretože v menších obciach je to problém. Liekovú politiku by z veľkej časti vyriešilo cez odborné spoločnosti zadefinovanie štandardných postupov. Dnes to suplujú poisťovne. Limity poisťovní na preskripciu však nie sú odborne podchytené.

MUDr. Viliam Čislák, MPH., (Smer-SD) (minister v deň konferencie svoju neúčasť ospravedlnil kvôli chorobe, vyjadrenia poslal dodatočne)

Chceme aj naďalej znižovať straty i tempo rastu zadlženosti štátnych nemocníc.

Chceme zvyšovať dostupnosť všeobecných lekárov. Spustili sme rezidentský program, posilňujeme kompetencie všeobecných lekárov.

Máme opatrenia, ktoré zabezpečili zastavenie zadlžovania nemocníc a následne znižovanie dlhu, plnia sa priebežne, funguje prísna kontrola hospodárenia nemocníc, pristúpili sme k ďalšiemu pozitívnemu kroku - od decembra 2015 sa rozšíri spektrum parametrov, na základe ktorých sa budú schvaľovať nákupy zdravotníckych prístrojov v štátnych nemocniciach. Nové pravidlá prinesú zásadné zmeny, ktoré podstatne zvýšia ich transparentnosť a efektivitu. Medzi ťažiskové nástroje na zvýšenie efektivity dnes patrí napr. povinnosť auditu finančných výkazov nemocníc nezávislým audítorom, využívanie elektronického trhoviska na menšie nákupy. Zdravotnícke zariadenia boli hodnotené ako najaktívnejší obstarávatelia. S cieľom posilňovať transparentnosť sme uviedli do praxe zmeny, ktoré sa týkajú aj vzťahov medzi farmaceutickým priemyslom a zdravotníkmi. MZ SR plánuje od budúceho roku začať aj s referencovaním cien zdravotníckych pomôcok. Analýzy predpokladajú, že uvedené opatrenie môže znamenať úsporu 7 až 20 mil. eur, teda 5 až 14 %. Sociálne únosná lieková politika je prioritou a pacienti pocítili pokles doplatkov za mnohé lieky. SR je prvou krajinou EÚ, ktorá sa nebála bojovať proti biznisu s vývozom liekov, naša legislatíva je inšpiráciou pre krajiny, ktoré začínajú o podobných legislatívnych obmedzeniach uvažovať.

Prioritou je pokračovať v DRG, ktorý je významným ekonomickým stabilizačným prvkom. Rovnako to platí o eHealth.

Článok vyšiel 26.11.2015 v Zdravotníckych novinách


Spracovávam ... Spracovávam ...