Marian Faktor - expert KDH na zdravotníctvo

V médiách

Kľúčom k uprataniu v zdravotníctve je silný pacient

30.8.2015 | Slovensko sa musí vysporiadať s rastúcou chudobou mladých rodín, ale aj tým, ako zabezpečiť dôstojnú starobu.

Každý pacient musí vedieť na čo, dokedy a za akých podmienok má nárok, tak ako je to napríklad u našich susedov v Čechách. V opačnom prípade podľa Mariána Faktora zostaneme rukojemníkmi systému, v ktorom čakáme na operáciu aj rok či platíme poplatky v ambulanciách. Jednou zveľkých výziev je podľa neho aj vysporiadanie sa so smutnou skutočnosťou, že mladé rodiny s deťmi sú na Slovensku viac ohrozené chudobou ako napríklad dôchodcovia.

Ako by sa dali pomenovať najväčšie problémy slovenského zdravotníctva?

Hlavným problémom je to, že sa politici prestali na zdravotníctvo pozerať očami pacienta. A tak je v ňom korupcia, mrhanie peniazmi, neefektivita a nesystémovosť. Ako lekár, ale aj manažér vidím, že z pohľadu pacienta sa to výrazne k lepšiemu nemení. Zoberme si napríklad jedno číslo. Za posledných 10 rokov sa objem peňazí v slovenskom zdravotníctve zdvojnásobil. Vidieť to v nemocniciach? Vidieť to na zdraví Slovákov? Nevidieť.

Ako by ste zhodnotili zdravie Slovákov?

Pár faktov. Spomedzi 28 krajín Európskej únie žijeme najmenej rokov zdravého života. Po 65. roku života sa dožívame v zdraví iba 3,3 roka. V susednom Poľsku i Česku je to 8 rokov, v Nórsku či Švédsku až 15 rokov. Je veľmi dôležité, aby človek, ktorému ide o zdravie, alebo možno aj o život, nemal pocit, že je rukojemníkom systému. Že sa dokonca musí prosiť o zdravotnú starostlivosť. Psychická pohoda pacienta je dôležitá, ale môže ju mať slovenský pacient?

Pred letom začal platiť zákaz poplatkov v ambulanciách. Pomôže to pacientom k väčšej pohode?

SMER-SD v roku 2006 zrušil vtedy známe tzv. „Zajacove 20-korunáčky“. Takže teoreticky už od roku 2006 nemali byť žiadne poplatky. Ale vieme, že boli. Teraz bolo zákonom prijaté ďalšie zrušenie poplatkov. Obávam sa však, že pacienti ani tento zákaz poplatkov v ambulanciách vo svojej peňaženke pozitívne nepocítia. Poplatky sa jednoducho budú inak volať alebo inak vyberať.

Ako teda vyriešiť problémy poplatkov?

KDH v roku 2010 zaviedlo ochranný limit na doplatky pacienta za lieky. Funguje už piaty rok, každý štvrťrok vrátia zdravotné poisťovne 40 tisíc pacientom viac než milión eur. K tomu sme navyše pridali aj povinnosť ponúknuť pacientovi liek bez doplatku. Prečo by rovnaký systém ochranného limitu nemohol fungovať aj pri poplatkoch v ambulanciách? Kľúčové však je, aby každý pacient vedel, na čo má nárok bez akéhokoľvek doplatku.

Nemá mať ale pacient spravidla nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť?

Napriek deklarovanej bezplatnej zdravotnej starostlivosti sa tento rok pred letom opäť riešili poplatky v ambulanciách. Pacienti čakajú niekedy aj rok na operáciu, čakajú týždne na magnetickú rezonanciu. A sme opäť pri chýbajúcej definícii nároku, čo vytvára priestor na špekulácie a vyberanie poplatkov. Podľa prieskumu agentúry Focus zo začiatku tohto roka až 70% ľudí vôbec nevie, na čo majú u lekára či v nemocnici nárok. Radšej sa tak v krízovej situácii rozhodnú niečo si priplatiť, aby mali istotu, že bude o nich postarané... Pritom to už zaplatili. Vo svojom zdravotnom poistení.

Definícia nároku je evidentne potrebná, ale je to na Slovensku reálne?

Vôbec to nie je nereálne. Stačí sa pozrieť do Nemecka, do Holandska. Dokonca aj vsusednej Českej republike pacient vie, koľko môže najviac čakať na určité vyšetrenie či operáciu.

Vyrieši definícia nároku problémy nášho zdravotníctva?

Nárok pacienta je len jedna časť programu Zdravá spoločnosť. V programe je ďalej podrobne popísaný systém financovania, kompetencie a zodpovednosti jednotlivých inštitúcii, transparentnosť ako i boj s korupciou. Cieľom nášho programu je, aby pacient mal dostupnú kvalitnú starostlivosť, aby mu táto starostlivosť bola poskytovaná dôstojne, s úctou a rešpektom. A v neposlednom rade, aby bola ochránená pacientova peňaženka.

Pacienti sa zvyknú sťažovať na nedostatočnú komunikáciu zo strany lekára, sestry. Ako chcete dosiahnuť vyššiu spokojnosť pacientov?

Odmeňovanie ambulancií má byť naviazané na ukazovatele kvality, medzi ktoré patrí aj subjektívna spokojnosť pacientov. Lekár i sestra dostanú viac peňazí, keď bude ich pacient spokojný. Keď bude vyšetrený bez zbytočného čakania. Keď nebude musieť chodiť od dverí k dverám. Je to cesta k vráteniu ľudskosti do zdravotníctva.

Hovoríte o právach pacientov. Majú aj nejaké povinnosti?

Čelíme epidémii chronických chorôb a tie si vyžadujú zmenu myslenia a prístupu. Potrebujeme aktívnejšie vtiahnuť pacienta do liečby jeho chronickej choroby, zvýšiť jeho zodpovednosť za vlastné zdravie. Dá sa to dosiahnuť napríklad odmeňovaním pacienta za dodržiavanie liečebného režimu, za účasť na dispenzárnej kontrole, preventívnej prehliadke a podobne.

Ak odbočíme od zdravotníctva, čo podľa vás v súčasnosti najviac trápi Slovensko?

Chudoba. Nemyslím chudobu u tých, čo nechcú pracovať, ale schudobnenie tých, čo pracujú alebo celý život pracovali. Napríklad, zlá situácia mladých rodín. Dnes sa rozhodnutie mať deti stáva z pohľadu financií takmer luxusom. Vidím to nielen doma na Kysuciach, či v iných regiónoch, ale dokonca aj v Bratislave. To nie je len pocit, ale fakty. Podľa EU SILC je na Slovensku každá tretia rodina, kde je jeden rodič a jedno dieťa, ohrozená chudobou. Pri úplnej rodine s dvoma deťmi je to viac ako 13 percent, a pri rodinách s 3 a viac deťmi je to opäť až 30 percent. Len pre porovnanie – pri dôchodcoch je to 7 percent.

Aké sú dôvody chudoby?

V roku 2004 nás označovali za tatranského tigra EÚ. Z posledných desať rokov tu osem rokov máme „sociálnu“ vládu. No a hoci slovenská ekonomika aj počas krízy rástla, bežní ľudia to v každodennom živote necítia. Jednoducho preto, že sa tu strácajú peniaze. A to nielen kvôli korupcii, ale aj kvôli zlému nastaveniu sociálnej politiky. Je veľa neadresných dávok, ktoré nepomáhajú tam, kde majú. Odčerpávajú z balíka, ktorý by mohol pomôcť napríklad mladým rodinám alebo dôchodcom. Vezmite si zdravotno-sociálnu starostlivosť o seniorov či ľudí s postihnutiami. Toto je veľká téma, ktorá sa týka nielen dôchodcov, ale aj ich detí.

Veľa sa hovorí vposlednom období ostarnutí populácie. Je to naozaj taký problém?

Odpoviem číslom. Ak dnes prispieva na dôchodok jedného dôchodcu 2,5 pracujúcich, o 35 rokov už budeme mať viac dôchodcov než pracujúcich. Súčasný systém financovania preto nebude udržateľný.

Dnešných tridsiatnikov však skôr trápi chýbajúca práca a nie, čo bude na dôchodku.

Máte pravdu, tvorba pracovných miest je stále problém. Vidím to aj doma v žilinskom kraji, a ten nie je na tom z pohľadu práce až tak zle, ako niektoré regióny na východe či juhu Slovenska. Na programe, ako naštartovať rozvoj regiónov intenzívne pracujeme nielen na úrovni žilinského kraja, ale aj na úrovni ekonomických expertov KDH. Ale keď sa vrátim k téme zdravotno-sociálnej starostlivosti - týchto mladých ľudí sa už dnes veľmi priamo dotýka.

Ako súvisia pracovné príležitosti so zdravotno-sociálnou starostlivosťou?

Práve kvôli nedostatku práce v regiónoch dochádzajú mladí ľudia na týždňovky, alebo sa dokonca odsťahujú do iného mesta, či do zahraničia. Donedávna bežný spôsob, že svojim rodičom pomôžu deti, dnes prestáva fungovať. Aj pre tie odcestované deti to je stres. Dokáže sa otec alebo mama o seba postarať? Kto im vyberie lieky, nakúpi, navarí? Miest v domovoch sociálnych služieb je málo, nie každý si ich môže dovoliť. Navyše nie každý chce opustiť domov, kde vyrastal, zakladal rodinu, vychovával deti. Ani by sme ho k tomu nemali – kvôli zlyhávaniu štátu – nútiť.

V čom podľa vás spočíva riešenie?

K plnohodnotnému prežitiu jesene života patria susedské priateľstvá, ktoré presunom do zariadenia sociálnej starostlivosti narušíme. Naši rodičia či starí rodičia pritom potrebujú mnohokrát len pomôcť s liekmi, nákupom, obedom a trošku sa porozprávať. Odpoveďou je podpora opatrovateľskej aj ošetrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí.


Spracovávam ... Spracovávam ...