Marian Faktor - expert KDH na zdravotníctvo

V médiách

1. časť rozhovoru k Pochodu za život

21.9.2015 | Ochrana nenarodeného života nie je podľa MUDr. Mariana Faktora iba otázkou viery, ale aj spoločenskou otázkou. Spoločnosť má totiž chrániť práve tých, ktorí sú bezbranní. Aj preto je podľa neho úlohou štátu vytvoriť také podmienky pre mladých, aby mohli zakladať rodiny. V opačnom prípade sa v budúcnosti len ťažko vysporiadame s problémami v dôchodkovom, ale aj v zdravotníckom systéme.

Ako vnímate život vy, ako lekár?

Nemôžeme tvrdiť, že niekto je mŕtvy, až kým mu nedobije srdce. Tak prečo nemôžeme tvrdiť, že niekto je živý, keď jeho srdce biť začalo? Tento citát podľa mňa vystihuje podstatu diskusie o ochrane nenarodených detí. Ako úrazový chirurg som tú tenkú hranicu medzi životom a smrťou zažil naozaj často. Som preto presvedčený, že každý život, najmä ten, ktorý sa nevie brániť sám, treba chrániť. Veď aj zákon priznáva práva nenarodenému dieťaťu. Má právo dediť, právo byť obdarované, právo na náhradu škody a podobne.

Vy ste boli pôvodne gynekológ?

Gynekológia bola môj sen ešte na vysokej škole. Chcel som byť pôrodníkom. Na začiatku som sa ústne dohodol v nemocnici, že sporné veci, ktoré s gynekológiou súvisia, robiť nebudem. Máme však systém bez pravidiel. Zmenilo sa vedenie. Zrazu dohoda neplatila. Povedali mi, že ak chcem zostať robiť na gynekológii a mať atestáciu, musím sa zúčastňovať aj na umelých ukončeniach tehotenstva. Musel som odísť.

Čo bolo potom?

Odišiel som na traumatológiu, na úrazovú chirurgiu. Tak som spoznal druhú fascinujúcu oblasť medicíny. A vynikajúci kolektív. Úrazy, nehody, nešťastia vedú k rýchlym a zásadným zmenám v živote človeka. Vyžadujú okamžité, zodpovedné a správne riešenia. A výsledky vidíte takmer okamžite. V iných oblastiach to zväčša trvá dlhšie. Nemám na mysli len medicínu.

Prečo ste potom išli študovať gynekológiu?

Gynekológia a pôrodníctvo nie je len o potratoch. Je to len okrajová časť odboru. Lekár má mať právo rozhodnúť sa v takýchto veciach, inak by ho to mohlo vnútorne zruinovať. Nemôže byť donútený, nech by bolo nastavenie spoločnosti akékoľvek. Predstavte si, že by vás vo vašom povolaní nútili v otázke života a smrti konať proti vášmu presvedčeniu a názoru. Ako dlho by ste to zvládali?

Je pre vás život natoľko fascinujúca hodnota?

Mimoriadne. Je to výnimočný dar, o ktorý sme sa nepričinili. Prichádza síce s bolesťou, ale prináša v rodine fantastický, jedinečný zážitok, neskutočnú emóciu. Je úžasné vidieť tú radosť z nového života. Vidieť, ako veľkí a tvrdí chlapi majú slzy v očiach. Otcovia si často až v tom momente naplno uvedomia, že sa práve stala jedna z najúžasnejších vecí v ich živote. Osobitne pre ženu je to  fantastická emócia priviesť na svet život.

Do akej miery ovplyvňuje váš názor na túto tému aj to, že ste veriaci človek?

Určite významnou mierou, ale táto téma nie je o náboženskom vyznaní, ale skôr o spoločnosti a jej hodnotách všeobecne. Oprávnene hovoríme o pomoci ľuďom a deťom ťažko postihnutých vojnou. No diskusiu o ochrane tých najzraniteľnejších, teda nenarodených detí, tlačia niektoré názorové smery iba do diskusie o viere.

A ak by ste sa na to pozreli skôr ako lekár?

Nedá sa to oddeliť. Aj mnohí lekári, ktorí nie sú veriaci, vám povedia, že by sa k tejto téme malo pristupovať citlivejšie. Potrat je pomerne komplikovaný výkon s rizikom zdravotných, ale aj psychických dopadov na ženu. Ak žena privedie na svet nechcené dieťa, môže to mať dopad na jej psychické zdravie. Ale nezabúdajme, že taký istý dopad môže mať aj opačné rozhodnutie.

Byť lekárom vás zjavne napĺňalo, prečo ste sa potom vybrali cestou manažéra v zdravotníctve?

Byť lekárom bola najkrajšia časť môjho života. A dnes to vnímam ešte intenzívnejšie. Ale keď ste dennodenne svedkom nezmyslov, zlého nastavenia a nefungujúcich pravidiel, nevystačíte si s tým. Venujete sa medicíne, s nadšením a plnými silami. Napĺňa vás to, ale ste súčasťou systému, ktorý nefunguje. Ani ten najlepší lekár alebo sestrička, aj keď urobí všetko pre pacienta, neovplyvní napríklad množstvo a spôsob rozdelenia peňazí v systéme, investície do nemocníc a podobne.

V čom vidíte rozdiel medzi medicínou a zdravotníckym manažmentom?

Ak sa medicíne venujete, robíte ju dobre a s láskou, výsledok sa dostaví. Často veľmi skoro. Odmenou je vyliečený alebo spokojný pacient. Je to výsledok práce jednotlivca alebo úzkeho tímu zdravotníkov, ktorí sú odkázaní na seba. V zdravotníckom manažmente či v politike to tak nefunguje. Výsledok je často v  nedohľadne, závisí od množstva vecí, ktoré nedokážete ovplyvniť a máte viac „protihráčov“.

Takže za vaším odchodom z nemocnice boli nefungujúce veci v zdravotníctve?

Tak jednoduché to nebolo. Na začiatku každý z nás vie pomenovať nefungujúce veci, často aj  riešenia. V druhom kole je to otázka, či ísť do toho. Teda mať guráž meniť veci k lepšiemu a niesť zodpovednosť za výsledok. Nasleduje zistenie, že systém je ďaleko komplikovanejší a rýchle riešenie nefunguje. A napokon príde poznanie, že aj keď má každý svoju pravdu, tak bez štipky pokory a bez vzájomného rešpektu medzi lekármi, manažérmi a politikmi to nepôjde. A doplácať bude pacient.

Prečítajte si aj druhú časť rozhovoru.

Pozrite sa aj na našu fotogalériu z Pochodu za život.


Spracovávam ... Spracovávam ...