Marian Faktor - expert KDH na zdravotníctvo

Ochrana života

Život je mimoriadny a výnimočný dar, o ktorý sme sa nepričinili.

Ochrana nenarodeného života nie je podľa MUDr. Mariana Faktora iba otázkou viery, ale aj spoločenskou otázkou. Spoločnosť má totiž chrániť práve tých, ktorí sú bezbranní. Aj preto je podľa neho úlohou štátu vytvoriť také podmienky pre mladých, aby mohli zakladať rodiny. V opačnom prípade sa v budúcnosti len ťažko vysporiadame s problémami v dôchodkovom, ale aj v zdravotníckom systéme.


Ako vnímate život vy, ako lekár?

Nemôžeme tvrdiť, že niekto je mŕtvy, až kým mu nedobije srdce. Tak prečo nemôžeme tvrdiť, že niekto je živý, keď jeho srdce biť začalo? Tento citát podľa mňa vystihuje podstatu diskusie o ochrane nenarodených detí. Ako úrazový chirurg som tú tenkú hranicu medzi životom a smrťou zažil naozaj často. Som preto presvedčený, že každý život, najmä ten, ktorý sa nevie brániť sám, treba chrániť. Veď aj zákon priznáva práva nenarodenému dieťaťu. Má právo dediť, právo byť obdarované, právo na náhradu škody a podobne.

Vy ste boli pôvodne gynekológ?

Gynekológia bola môj sen ešte na vysokej škole. Chcel som byť pôrodníkom. Na začiatku som sa ústne dohodol v nemocnici, že sporné veci, ktoré s gynekológiou súvisia, robiť nebudem. Máme však systém bez pravidiel. Zmenilo sa vedenie. Zrazu dohoda neplatila. Povedali mi, že ak chcem zostať robiť na gynekológii a mať atestáciu, musím sa zúčastňovať aj na umelých ukončeniach tehotenstva. Musel som odísť.

Čo bolo potom?

Odišiel som na traumatológiu, na úrazovú chirurgiu. Tak som spoznal druhú fascinujúcu oblasť medicíny. A vynikajúci kolektív. Úrazy, nehody, nešťastia vedú k rýchlym a zásadným zmenám v živote človeka. Vyžadujú okamžité, zodpovedné a správne riešenia. A výsledky vidíte takmer okamžite. V iných oblastiach to zväčša trvá dlhšie. Nemám na mysli len medicínu.

Prečo ste potom išli študovať gynekológiu?

Gynekológia a pôrodníctvo nie je len o potratoch. Je to len okrajová časť odboru. Lekár má mať právo rozhodnúť sa v takýchto veciach, inak by ho to mohlo vnútorne zruinovať. Nemôže byť donútený, nech by bolo nastavenie spoločnosti akékoľvek. Predstavte si, že by vás vo vašom povolaní nútili v otázke života a smrti konať proti vášmu presvedčeniu a názoru. Ako dlho by ste to zvládali?

Je pre vás život natoľko fascinujúca hodnota?

Mimoriadne. Je to výnimočný dar, o ktorý sme sa nepričinili. Prichádza síce s bolesťou, ale prináša v rodine fantastický, jedinečný zážitok, neskutočnú emóciu. Je úžasné vidieť tú radosť z nového života. Vidieť, ako veľkí a tvrdí chlapi majú slzy v očiach. Otcovia si často až v tom momente naplno uvedomia, že sa práve stala jedna z najúžasnejších vecí v ich živote. Osobitne pre ženu je to fantastická emócia priviesť na svet život.

Do akej miery ovplyvňuje váš názor na túto tému aj to, že ste veriaci človek?

Určite významnou mierou, ale táto téma nie je o náboženskom vyznaní, ale skôr o spoločnosti a jej hodnotách všeobecne. Oprávnene hovoríme o pomoci ľuďom a deťom ťažko postihnutých vojnou. No diskusiu o ochrane tých najzraniteľnejších, teda nenarodených detí, tlačia niektoré názorové smery iba do diskusie o viere.

A ak by ste sa na to pozreli skôr ako lekár?

Nedá sa to oddeliť. Aj mnohí lekári, ktorí nie sú veriaci, vám povedia, že by sa k tejto téme malo pristupovať citlivejšie. Potrat je pomerne komplikovaný výkon s rizikom zdravotných, ale aj psychických dopadov na ženu. Ak žena privedie na svet nechcené dieťa, môže to mať dopad na jej psychické zdravie. Ale nezabúdajme, že taký istý dopad môže mať aj opačné rozhodnutie.

Byť lekárom vás zjavne napĺňalo, prečo ste sa potom vybrali cestou manažéra v zdravotníctve?

Byť lekárom bola najkrajšia časť môjho života. A dnes to vnímam ešte intenzívnejšie. Ale keď ste dennodenne svedkom nezmyslov, zlého nastavenia a nefungujúcich pravidiel, nevystačíte si s tým. Venujete sa medicíne, s nadšením a plnými silami. Napĺňa vás to, ale ste súčasťou systému, ktorý nefunguje. Ani ten najlepší lekár alebo sestrička, aj keď urobí všetko pre pacienta, neovplyvní napríklad množstvo a spôsob rozdelenia peňazí v systéme, investície do nemocníc a podobne.

V čom vidíte rozdiel medzi medicínou a zdravotníckym manažmentom?

Ak sa medicíne venujete, robíte ju dobre a s láskou, výsledok sa dostaví. Často veľmi skoro. Odmenou je vyliečený alebo spokojný pacient. Je to výsledok práce jednotlivca alebo úzkeho tímu zdravotníkov, ktorí sú odkázaní na seba. V zdravotníckom manažmente či v politike to tak nefunguje. Výsledok je často v nedohľadne, závisí od množstva vecí, ktoré nedokážete ovplyvniť a máte viac „protihráčov“.

Takže za vaším odchodom z nemocnice boli nefungujúce veci v zdravotníctve?

Tak jednoduché to nebolo. Na začiatku každý z nás vie pomenovať nefungujúce veci, často aj riešenia. V druhom kole je to otázka, či ísť do toho. Teda mať guráž meniť veci k lepšiemu a niesť zodpovednosť za výsledok. Nasleduje zistenie, že systém je ďaleko komplikovanejší a rýchle riešenie nefunguje. A napokon príde poznanie, že aj keď má každý svoju pravdu, tak bez štipky pokory a bez vzájomného rešpektu medzi lekármi, manažérmi a politikmi to nepôjde. A doplácať bude pacient.

Zúčastnili ste sa Národného pochodu za život?

Áno, je to pekný spôsob ako kultúrne vyjadriť svoj názor k tejto téme. Internet túto diskusiu posúva často do absurdnej roviny, kde najhlasnejšie znejú práve extrémne názory. Podporujem myšlienku, že spoločnosť má vytvárať také podmienky, aby sa ženy a rodiny nemuseli rozhodovať pre potrat, či už z ekonomických, spoločenských alebo iných dôvodov.

Dajú sa vytvoriť takéto podmienky, ak žena nechce dieťa?

Žijeme v 21. storočí v jednej z najvyspelejších častí sveta. Vieme úspešne zachraňovať životy pri takých smrteľných ochoreniach, ako je rakovina. Pri rakovine prsníka máme úspešnosť liečby v závislosti od štádia až do 98 percent. Aj v tom najťažšom, piatom štádiu, sa nám podarí zachrániť život každej dvadsiatej žene. A napriek tomu nevie naša spoločnosť vytvoriť podmienky, aby sa ženy nemuseli rozhodovať pre potraty? Na druhej strane máme problém, že mnohé páry nemôžu mať vlastné deti, hoci by si to veľmi želali.

V dôsledku čoho pribúdajú bezdetné páry?

Je to dôsledok spoločenských zmien, odkladania rozhodnutia mať deti do neskoršieho veku, ale aj v dôsledku civilizačných chorôb, stresu a životného štýlu, ktorý je príliš rýchly a uponáhľaný. Tento negatívny trend prudko rastie. Ak sa nezastaví, prirodzené počatie bude skôr výnimkou. Dnes sú mnohé páry rady, že majú aspoň jedno dieťa. V priemere má u nás jedna žena 1,3 dieťaťa.

Čo podľa vás chýba dnešným mladým rodinám, aby toto rozhodnutie neodkladali?

Určite je tu oproti minulosti obrovský spoločenský aj ekonomický tlak. Je to taký začarovaný kruh dnešnej doby. Mnohí mladí ľudia si aj celkom logicky povedia, že si najprv potrebujú vybudovať zázemie. Teda to známe príslovie - Postav dom, zasaď strom a ... To, že to nie je jednoduché, jasne hovoria štatistiky. Na Slovensku je každá tretia slobodná alebo rozvedená žena s dieťaťom ohrozená chudobou. Pri úplnej rodine s dvoma deťmi je to len 13 percent. Pri rodinách s 3 a viac deťmi je to opäť až 30 percent a pri dôchodcoch je to 7 percent. Rozhodnutie mať deti nemôže byť iba o peniazoch. V prvom rade to má byť rozhodnutie z lásky. Verím, že peniaze nie sú hlavné kritérium. Celkovo skĺbenie pracovných príležitostí, pracovného života s rodičovskými povinnosťami nemusí byť jednoduché. Ale mladí ľudia do 30ky majú často zbytočný strach mať dieťa.

V čom sa investícia do detí vráti štátu?

Slovensko naozaj starne, rodí sa o polovicu menej detí ako pred 30-timi rokmi. S tým rastú výdavky na dôchodky, ale aj na zdravotnú starostlivosť. Ak to nezačneme systémovo riešiť, nebude na primerané dôchodky, nebude kvalitná sociálna a zdravotná starostlivosť. Vieme sa na to postupne pripravovať, preto navrhujeme viaceré riešenia pre zdravotníctvo v rámci vízie ZDRAVÁ SPOLOČNOSŤ. Ale bez podpory rodiny a detí to nepôjde.

A čo je teda recept na to, aby mladí chceli mať deti?

Kľúčom pre budúcnosť každej spoločnosti, a teda aj Slovenska, sú deti. Musíme vytvárať podmienky pre mladé rodiny, aby chceli a mali viac detí. Nielen finančné, ale aj na skĺbenie pracovného a súkromného života. Rovnako musíme vytvárať podmienky pre ženy, ktoré v istom momente majú pochybnosti, či chcú na svet priviesť dieťa, aby sa rozhodli pre život. Toto nie je iba náboženská otázka, ale spoločenská.

Ak vás rozhovor zaujal,
pridajte si ma na Facebooku

Marian Faktor na Facebooku

Spracovávam ... Spracovávam ...